Tam, kde muži nemôžu...

,, ´apčíí..." vyletelo so mňa skôr, ako som si stihla nájsť vreckovku v kabelke. Zdvihla som hlavu, trochu som sa začervenala, keď som zbadala ako si Tamara utiera rukou tvár. ,,Prepáč láska, to ma mrzí." povedala som jemným hláskom. ,,To je v pohode Zlatko, už si začínam zvykať..." povedala a odpila si zo svojho pohára s červeným vínom a kolou. ,,Tamy, za toto by ťa vinári zabili, keby to videli." zaškerila som sa a ukázala som na jej mix v pohári. ,,Keby nerobili také trpké víno, nemusela by som ho riediť." Zasmiala sa a vytiahla z kabelky pudrenku. Pozrela na seba v malom zrkadielku a spokojne sa usmiala. Tamara bola môj idol, môj dokonalý obraz ženy. Bola o štyri roky staršia, a dokázala mi poradiť vo všetkom, mohla som sa s ňou rozprávať na každú tému, najradšej sme diskutovali o feminizme. Chlapoch a sexe. Zvláštne, viem, ale ani jedna téma navzájom v našom prípade nevylučuje druhú. Človek sa aj zasmial na jej historkách. Bola veľmi pekná, trochu sme sa podobali, ale to bolo asi tým, že sme mali obe tmavé vlasy a ostrihanú ofinu. Ani zďaleka som však nebola taká atraktívna ako ona. Prsia mala, že by mohla búrať tunely a zadok za ktorým som sa aj ja občas obzrela. ,,Ako to teda vlastne bolo?" spýtala som sa a ona sa potmehúdsky pousmiala, občas ma tým úsmevom desila. ,,No vieš ako to chodí, okolo ani živej duše, ste v aute len on, ty a tvoja dvojtýždenná sexuálna abstinencia, tak ako to mohlo dopadnúť?" zasmiali sme sa a odpili sme si. "No, ale nikde nevidím ten trapas, ktorý si spomínala." ,,Ach ten," povzdychla si a pokračovala, ,,už to skoro bolo, chápeš, na zadnom sedadle, on dole ja hore a zrazu sa to okolie bez živej duše zmenilo..." Udivene som sa na ňu pozrela, napadali ma dve veci, buď sa to auto spustilo dole z kopca a pristali na hlavnej ceste, alebo sa tam ocitol ešte niekto. ,,Pomaly Tamy, začínam sa strácať.," zasmiala som sa, ,,nehovor že sa vám to auto pohlo dolu kopcom." "Až také zlé to nebolo..." povedala a spustila svoj úprimný záchvat smiechu. Rukou som jej naznačila aby teda pokračovala, a tak sa nadýchla a ešte stále s úsmevom pokračovala: ,,Na chvíľku som otvorila oči a pozerám, okolo išla nejaká osoba v prilbe a tlačila bicykel hore kopcom. Pozerala som tým smerom, cyklista očividne na mňa a spustila som hrozný krik." ,,Tamy, ty si sa počas sexu začala kričať na plné obrátky?"pobavene som sa zasmiala. ,,Kričala , je slabé slovo, ja som vrešťala ako zmyslov zbavená." Predstavila som si tvár toho chudáka, ktorý bol v tom že kričí preto, lebo je taký "dobrý". ,,A prirodzene on si myslel..." ,,...že mám orgazmus..." ,,Čiže zase raz bez úspechu." zasmiala som sa keď som sa pozerala ako kyslo sa zatvárila. ,,A čo ty?" spýtala sa pomerne veselo ,,Ja sa nesťažujem." zasmiala som sa, lebo som si všimla že staršia pani, ktorá sedela kúsok od nás už viac očí vypúliť nemôže, mohla by totiž prísť k úrazu. ,,Ako to teda je s tým, no...?" zvraštila obočie a snažila sa rozpomenúť.. ,,Myslíš Lukáša?" zamyslela som sa. ,,Hej, hej presne toho. povedala a udrela sa do čela. ,,Nebolo v mojom živote až toľko mužov, aby si si nepamätala ich mená." zamračila som sa. ,,Prepáč Zlatko, ale občas mám v tom zmätok." ,,To nič, vlastne to nič zahrňuje odpoveď aj na to druhé." ,,Nehovor mi že si to zasa urobila." teraz sa tvárila trochu zmätene a zároveň sklamane. Bez slova som prikývla. ,,Dievča, kedy konečne s tým prestaneš. Nemôžeš sa začať dusiť smiechom zakaždým keď sa pred tebou chlap vyzlečie..." ,,Náhodou, už je to pokrok, už sa nedusím, už sa smejem bez ostychu." bránila som sa, ale asi som si veľmi nepomohla, lebo Tamara zdvihla jedno obočie a pohrávala sa s úsmevom. ,,No, ty toho chudáka vydesíš tak, až jeho nadšenie klesne..." Prikývla som: "Klesne, a to doslova." zasmiala som sa. ,,Ach ty si teľa." zalamentovala a povzdychla si. Zvraštila som obočie a škaredo som zazrela, pani veľa sa tiež škaredo pozrela na Tamaru a pokrútila hlavou. Aspoň nejaký spojenec. ,,Ja sa snažím Tamy, vážne, ale keď vojdem s nejakých chlapom do spálne, asi čakám že začneme pomaly, chápeš, chýba mi predohra. Miesto toho vbehne do spálne, nechá ma vo dverách a než sa spamätám hodí ma nahý o posteľ. Nemalo by to ísť postupne?" ,,Akože najprv ťa hodiť o posteľ a až potom sa vyzliecť?" zažmurkala. ,,Nezabudni že vo chvíli keď ma o tú posteľ hodí, a už na ňom nič nie je, ja som ešte stále oblečená s kabelkou v ruke." ,,Zlatko, keď to raz chceš, kabelku hodíš o najbližšiu stenu, to je efektné, a veci máš zo seba strháš, aby si ich mala dole skôr ako on." skonštatovala a odpila si, pričom nespúšťala zo mňa oči. ,,Tak to by som musela stihnúť za dve stotiny." skonštatovala som, a so záujmom som sa pozrela na výraz na Tamarinej tvári. ,,Ale nie...ten výraz poznám." zastenala som.,, ,,Čo?" strhla sa Tamara a začala rukou uhládzať obrus. Obzrela som sa aby som videla kto je v jej zornom uhle. A bolo to tu, asi dvadsaťdva ročný statný borec, s tmavými očami a vlasmi. Zvodne zdvihol zrak a pousmial sa. Prevrátila som oči a obrátila sa späť, narozdiel odo mňa, Tamara sa už cerila a klipkala očami. ,,Vidím, že dnes idem domov asi sama." poznamenala som a samozrejme že to tak aj bolo....